Rien, son of Riar

Volam sa Rien a som synom Riara, carodejnika z dediny Viloren. Moj otec pomahal sedlakom z dediny drobnymi carami. Napriklad privolal mensi dazd, na oslavach vycaroval nieco ako ohnostroj a podobne. Vsetci si ho nesmierne vazili a pokladali ho za velkeho kuzelnika. Blbost! Taketo cari dokaze vykuzlit aj male dieta. Ale rozhodne nie v takej diere ako Viloren. Raz v noci som sa vykradol von. Stretol som tam muza. Ale nie hocijakeho. Bol to mocny mag, ovela mocnejsi ako otec. Nikdy som nevidel jeho tvar, bola akoby vzdy skryta v tieni. Aj ked prechadzal okolo sviecky, uz by ste si mysleli ze svetlo odhali jeho tvar, no akoby sa pri dotiku s jeho tvarou svetlo menilo na este tmavsiu temnotu. Vycitil moj magicky potencial a ponukol mi ze ma bude ucit. Kazdu noc som sa vykradal z domu do blizkeho lesa za tajomnym carodejom. Avsak neucil ma mocne kuzla akoby som chcel. Ucil som sa dejiny, formulky, stary jazyk elfov ovela mocnejsich ako Urodzeni alebo Tenmi elfovia. Az raz ked som v noci prisiel k okraju lesa a carodej ma naucil kuzlo. Naucil ma vycarovat ohnivu gulu. Bol som nesmierne rad. Na dalsi den mi otec nakazal ist pracovat na pole. Odmietol som. Carodeji predsa nerobia pracu hodnu najspinavejsich sedlakov. Otec zobral svoju palicu ktoru nosi so sebou a chystal sa ma zbit. Zabil som ho. Jeho telo horelo na zemi od mojej ohnivej gule ale ja som necitil smutok, ani lutost. Bol som rad. Kym zacal horiet cely dom zobral som si svoje veci a vydal som sa na cestu. Na cestu maga. Na cestu za mocou. Mocou dosiahnutou utrpenim. Utrpenim druhych.
Ano, JA som ten z nasho rodu ktory uz nie je len malou figurkou vo svete velkych bojov a mocnych bojovnikov, JA som ten ktory sa neboji moci, JA som ten ktory vladne kuzlam... a ja som ten ktory vam prinesie zkazu.

Meno Rien bolo obsadene, priznajte sa kto mi ho ukradol :-)